Pred 200 rokmi sa narodil Peter Michal Bohúň, maliar národovcov
29.09.2022
Dolný Kubín
Veličná/Bratislava
29. septembra (TASR) - Autorom známeho portrétu Jána
Francisciho-Rimavského ako kapitána slovenských dobrovoľníkov bol Peter
Michal Bohúň, ktorý patril k umelcom aktívne pôsobiacim v slovenskom
národnom hnutí v 19. storočí. Francisciho, jedného z popredných
národných dejateľov, zobrazil aj na ďalšom známom obraze ako liptovského
župana.
Okrem portrétovania slovenských národovcov ako Michala Miloslava Hodžu,
Augusta Horislava Krčméryho či Jakuba Grajchmana, tvoril Peter Michal
Bohúň aj diela zachytávajúce prostého dedinského človeka, alebo obrazy s
náboženskou tematikou. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 29.
septembra 200 rokov.
Peter Michal Bohúň sa narodil 29. septembra 1822 v oravskej dedine
Veličná v rodine evanjelického farára. Ten si knihy kupoval aj od
nevidiaceho a dnes už legendárneho kolportéra Mateja Hrebendu, ktorý sa
neskôr tiež stal predlohou maliara Petra Michala Bohúňa.
Po štúdiách na gymnáziu v Gemerskej Hôrke a lýceách v Levoči a Kežmarku
odišiel v roku 1843 na pražskú Akadémiu výtvarných umení (AVU), kde bol
jeho hlavým pedagógom maliar Christian Ruben. Po smrti otca, ktorý
financoval jeho štúdia, mohol akadémiu absolvovať vďaka finančnej pomoci
oravského zemana Michala Kubínyiho, slovenského národnobuditeľského
spolku Tatrín a kníhkupca a kultúrneho pracovníka Gašpara Fejérpataky –
Belopotockého.
V diele Petra Michala Bohúňa zohrala popri pražskej akadémii dôležitú
úlohu aj domáca výtvarná tvorba, najmä spišská portrétna škola. Išlo
predovšetkým o portrétne dielo Jozefa Caucika, vedúcej osobnosti
spišského maliarstva prvej polovice 19. storočia. Ovplyvňovalo ho aj
biedermeierovské či romantické umelecké hnutie.
Bohúňova tvorba bola úzko spätá tiež s národným obrodením. Zúčastnil sa
na mnohých významných osvetových a politických akciách slovenských
vlastencov, napríklad na proklamovaní Žiadostí slovenského národa v
Liptovskom Mikuláši (1848), alebo memorandovom zhromaždení v Martine
(1861). Za záslužné národnobuditeľské práce sú považované jeho dve série
štúdií slovenských ľudových krojov z rokov 1846 - 1847 a 1848 - 1850.
Portrétoval mnohé vtedajšie osobnosti, vrátane vodcov slovenského národa
počas revolučného hnutia v rokoch 1848 - 1849. Ikonickým je Bohúňov
portrét Jána Francisciho-Rimavského v uniforme kapitána slovenských
dobrovoľníkov.
Venoval sa aj tvorbe oltárnych obrazov a čiastočne aj krajinomaľbe. Pre
tisícročné cyrilo-metodské jubileum namaľoval zástavy s postavami
krojovaných Slovákov.
K vrcholom jeho tvorby patrí temperová skica Slovenské ľudové
zhromaždenie (1848) s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska,
ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického
maliarstva.
Peter Michal Bohúň, klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia,
zomrel 20. mája 1879 v dnešnom poľskom meste Bielsko-Biała, kde je aj na
miestnom evanjelickom cintoríne pochovaný.
V Liptovskom Mikuláši, kde s rodinou určitý čas žil a pôsobil ako učiteľ
na dievčenskej škole, sa nachádza Liptovská galéria Petra Michala
Bohúňa, ktorá vznikla v roku 1955.